Rexinka

Dozvedeli sme sa o nej na stránke psySOS. Týrali ju a chceli ju utratiť. Pamätám sa, keď ju neter doniesla cestou domov ku mne. Nebola ešte v poriadku, ale keď som si ju zobrala na ruky, pritúlila sa ku mne, ako keby sme sa poznali od veky vekov. Bola bezprostredná, aj keď opatrná, lebo zrejme nevedela pochopiť, že ju nikto nebije, nekope a všetci, čo ju vidia, sú ňou absolútne nadšení.

V Jesske, ktorú máme, našla staršiu sestričku. Bola pri nej, a dúfam, že aj pri nás šťastná. Konečne mala možnosť poznať lásku, lásku nekonečnú z toho, že je naša, že je taká, aká je. Rexinka nemala žiadnu chybu, bola úžasná. A z jej lásky prišlo k nešťastiu, ktoré nás o ňu pripravilo. Robili sme všetko, čo sme mohli, aby sme ju zachránili, keď to nezvládol doktor, ktorý ju mal liečiť? Keď svojím laxným prístupom pripustil, aby to najdrahšie srdiečko prestalo biť? Dnes by sme postupovali inak, razantnejšie, konzultovali by sme s inými lekármi, ale to nám ju už nevráti.

Môžeme len dúfať, že sa raz stretneme, a potom už budeme stále spolu. Že aj v nebíčku, kde je teraz, vie, že je navždy naša, nenahraditeľná, že na ňu myslíme, modlíme sa za ňu a je s nami stále.

Spinkaj sladko, anjelik náš.

Za celú rodinu Tvoja teta