logo2.gif (3407 bytes)

Kiarka

Milovanej Kiarke, ktorá nás opustila 18.3.2011 vo veku 13 rokov

Nejeden deň si bola našou oporou, vždy si nás rozveselila a keď sme ťa potrebovali, bola si tu. Nikdy nezabudnem, ako si mi vyberala desiatu zo školskej tašky, ako si sa v noci potajomky zakrádala na gauč. Vždy si sa tešila, keď som prišla domov a čakala si ma. Naše letné prechádzky k vode, kde si sa vždy osviežila, prechádzky na našu chatku, kde si pobehala susedom po kvetoch. Ako si sa hrala s mojím škrečkom. Už mi teraz nebude mať kto chrápať pri posteli, ráno ma budiť a v škaredom počasí ťahať von, nebude ma mať kto utešiť, keď sa budem trápiť. Strašne to bolí.

Prvý boj si vyhrala , keď si sa mi topila v zime vo Váhu, keď si sa rozbehla po ľade za kačkou a prepadla si sa. Nevzdala si sa a podarilo sa ti zachrániť.

Keď si nám ušla a nikde sme ťa nemohli nájsť. Po dvoch dňoch si sa nám vrátila aj so psím kamarátom.

Ďalší boj, ktorí si vyhrala - keď ťa zrazilo auto. Museli ti operovať panvu a zošróbovať ťa.

Nevzdala si sa, ani keď ti vyberali nádor. Všetko si to statočne zvládla.

Bola si veľmi silná, ale svoj posledný boj sme spoločne dobojovali. Museli ti vybrať maternicu kvôli zápalu. Najskôr si bola po operácií fit, avšak dva týždne po nej sa všetko zmenilo. Nemohla si sa postaviť, nejedla si, dívala si sa na nás tým najsmutnejším pohľadom, aký som kedy videla. Prosila si nás, aby už bol koniec. Ale my sme sa nechceli vzdať, verili sme, že to bude dobré a opäť sa spolu budeme naháňať po lúke. Veterinár nám stále dával nádej, že to bude v poriadku. Ale zbytočne predlžoval naše a hlavne tvoje trápenie. Tento boj sme už vyhrať nemohli.

Nikdy na teba nezabudneme - Tvoja milovaná rodina a hlavne ja. Milujem ťa a strašne nám chýbaš. Všade kam sa pozriem, to všetko mi ťa pripomína. So svojou dušičkou si zobrala aj moju a kus môjho srdca. Jediné, čo mi ostalo, sú len spomienky a plač. Chýbaš mi...


kiarkakiarkakiarkakiarka