logo2.gif (3407 bytes)

Ešlinka

Ešlinku sme zachránili tiež. V januári 2000. Sedela v útulku úplne tichúčko na búde a papuľku naťahovala k slniečku. Bola vychudnutá a utrápená. Určite riešila otázku, prečo som tu? Vzala som ju do náručia, nebránila sa. Bola moja-naša. Trvalo nejaký čas kým sa pozbierala. Doma sme jej dopriali maximálne pohodlie. Veľa s nami cestovala. Ešlinka bola tiež veľmi čistotná a múdra decentná dáma. So Strelkou boli fajn kamošky a dobré herečky. Raz úplne náhodou našla Ešlinka svojich pôvodných majiteľov-/moja babička a oni mali dom na tej istej ulici./ Ak sme tam boli, vždy ich išla na chvíľu pozrieť-to asi preto odloženie do útulku-nechali si iba jej šteňa. K nám ju išiel odprevadiť ten jej pánko, no neviem prečo šli po druhej strane-chcela prebehnúť cez cestu a rýchle auto ju zabilo.V lete 2000.To znamená, že bola s nami krátko, no nazbierali sme spolu veľa, veľa krásnych zážitkov. Ako napr. keksy schované v perinách či spoločné zavýjanie. Ale najkrajšie bolo vidieť Ešlinkinu obrovskú vďačnosť prejavenú v poslušnosti.

Strelka vyrastala spolu so mnou. Ostala u našich. Ešlinku som mala, keď som bola už vydatá. To len pre vysvetlenie.

Obe tieto psie dámy nám chýbajú a máme ich navždy v srdci.

S láskou za všetkých panička Zuzička

ešlinka