logo2.gif (3407 bytes)

Babar

* 5.2.1999 - †15.5.2010

Zobrali sme si ťa už takmer dvojročného, ako určitú náhradu za tvoju sestru, ktorá sa nám jednej tmavej noci záhadne stratila. Stačil ti u nás iba kratučký týždeň na zoznámenie sa, a hneď si ju vo všetkom zastúpil, akoby si u nás žil už celú večnosť.

Plynuli mesiace, plynuli roky, a všetci sme si na teba veľmi zvykli, až sme si mysleli, že to nikdy inak ani nemôže byť. Po celý tvoj život sa dalo na teba spoľahnúť. Či keď sme boli mimo domova, či v noci keď sme spali. Svoje dôležité poslanie u nás si si po celý svoj život vykonával ozaj majstrovsky. Vedel si bezchybne rozoznať nevinnú naháňačku od skutočnej hrozby a ani malým deťom si nevedel ublížiť.

Ťažko sa teraz, v tieto ubolené chvíle, spájajú všetky spomienky. Už si však uvedomujeme, že nikdy viac nebudeme cez okno počuť tvoj brechot, ani načúvať tvojmu ťahavému spevu pri napodobňovaní hudby, či môcť ťa aspoň zľahka pohladkať. Nemáme komu ísť tam von dať najesť, napiť vody. Je nám všetkým za tebou tak veľmi, veľmi smutno. Nebyť niečoho, či niekoho, mohol si tu ešte niekoľko svojich psích rôčkov s nami pobudnúť.

Lúčime sa s tebou, a vzdávame ti i týmto poslednú poctu. Prepáč nám, že sme ti nevedeli pomôcť. Zomieral si dva dni vo veľkých bolestiach rovnako hrdinsky, akosi si i žil. Až tak, že si nikto z nás plne neuvedomil, že sa s tebou deje niečo vážne, že nám vlastne zomieraš. Odpusť nám tiež, že si v tú noc odchádzal úplne sám.

Ďakujeme ti za všetky chvíle, ktoré sme s tebou mali možnosť prežiť, Babarko náš.

Snívaj si v pokoji svoj večný psí sen.


babarko