logo2.gif (3407 bytes)

Aidinka

Bolo to niekedy v polovici 80-tych rokov, keď za dverami nášho bytu na rohožke ležalo malé šteniatko. Niekto ho vyhodil do chladných aprílových dní. Bola si to Ty Aidinka. Malé, chutnučké, biele psíča s čiernymi uškami. Mali sme Ťa doma len 3 dni, ale za ten čas si sa nám zapísala do srdiečka veľkými písmenami. Odviezli sme Ťa na krásne miesto na Moravu k sesternici, kde si mala veľký priestor na svoje lotroviny na záhradke. Žila si veľmi krátko, necelé 2 roky, ale vždy si ma poznala, keď sme prišli, vrtela si chvostíkom a strašne si sa chcela hrať. To je všetko čo si pamätám, ale pri pohľade na Tvoje fotky si vždy na Teba spomeniem.

Spomínajú Maťka, Peťko, maminka, ocinko a určite aj sesternica Jitka


aidinka
aidinka