logo2.gif (3407 bytes)

Matúš

Vo februári 2006 nás navždy opustil náš milovaný kocúrik Matúško. Mali sme ho veľmi radi a aj keď nemal čistokrvný pôvod, bol pre nás slniečkom. Ďakujeme ti Matúš za lásku, ktorú si nám dával i za milé chvíle s tebou.

Nikdy na teba nezabudnem
Do diaľky hľadia moje oči,
snáď dneska ťa len predsa zočím.
Nie, je to len môj sen, mámenie,
už nikdy nepocítiš moje pohladenie.

Odišiel si a cesty späť niet
a ja chcem napísať na tvoju pamiatku
pár týchto viet.
Slová, čo zo srdca sa rinú,
na papier uložiť spomienku úprimnú.

Chýbaš mi, kocúrik môj,
viem, že si človekom nikdy nebol.
No priateľ si mi bol verný,
srdce ma bolí teraz, ver mi!

Chýba mi tvoj mäkký kožúšok,
tvoj hlad, keď si vypil mliečko na dúšok.
Tvoje mäkké labky v mojej dlani,
ďakujem, keď si prišiel k nám vlani.

Chýba mi tvoje MŇAU mačacie,
ty spríjemnil si každé počasie.
A vedel si čakať celé hodiny
na príchod svojej rodiny.

Chýba mi všetko, čo len ty si vedel dať
a ja ti chcem za to poďakovať.
Za dni, hodiny s tebou ďakujem,
nikdy na teba nezabudnem,
to ti sľubujem.

rodina Klimová