logo2.gif (3407 bytes)

Miky

* jar 1990 - † 27.3.2008

Moj Miky,

Takto som Ťa zvykla volávať, korelka moja krásna... Opustila si nás dňa 27.3.2008 skoro ráno. Tá posledná noc bola zlá.... zobudili sme sa o tretej nadránom a už sme videli, že sa s nami pomaly lúčiš. Hlavičku si mal vykrútenú dohora a pozeral si sa na nás a prosil..., ale my sme Ti už pomôcť nevedeli. Ráno o šiestej si ešte žil, ťažko dýchal, ostatní museli íst do práce a ja som ostala s tebou sama. Pár minútiek na to si vydýchol posledný krát a odletel do zvieracieho nebíčka....

Moj Miky, prežil si s nami krásnych 18 rokov, od môjho detstva, cez pubertu až do dospelosti... Bol si plnohodnotným členom našej rodiny, domácnosti.... života.

Presne pamätám deň, keď ťa moji rodičia priviezli, mala som vtedy 9 rokov, bol si mojím darčekom... Takisto deň, ked si nám uletel a moja mamina liezla z druhého poschodia bytovky na tretie, pretože tam si sa rozhodol pristáť, deň ked sa Ti zlomila nožička a zrástla sa pomocou zápalky, deň keď si od staroby prestal lietať... Pamätám ako veľmi si pískal, keď si počul náš známy hlas, ako hlasno si si pýtal čerstvý chlieb, keď si začul šuchot sáčku, ako si kradol šupky, keď otec šúpal zeleninu, ako si nám kúsaval uši, či sedával na hlave... Naučil si ma pocitu zodpovednosti, kde som musela na Teba myslieť pri búrke ako na prvého, aby si nezmokol, keď zasvietilo slniečko, aby ťa mohlo zohriať svojimi lúčmi, naplnil si ma pocitom, že ma doma niekto každý deň čaká a nie som sama...

Moj Miky, ďakujeme za chvíľe, všetky tie roky, ktoré si s nami strávil.

Leť môj drahý, k nebu leť
Tvoje krídla opäť zdravé, nech ťa nesú v diaľ
Srdce bolí, plače, už ťa niet
Nám ostali spomienky živé, a v duši po Tebe žiaľ...

S láskou na Teba spomína Tvoja rodina

mikymikymikymiky